6. Balasaṃyuttaṃ

1. Gaṅgāpeyyālavaggo

1-12. Balādisuttadvādasakaṃ

705-716. ‘‘Pañcimāni , bhikkhave, balāni. Katamāni pañca? Saddhābalaṃ, vīriyabalaṃ, satibalaṃ, samādhibalaṃ, paññābalaṃ – imāni kho, bhikkhave, pañca balānīti. Seyyathāpi, bhikkhave, gaṅgā nadī pācīnaninnā pācīnapoṇā pācīnapabbhārā; evameva kho, bhikkhave, bhikkhu pañca balāni bhāvento pañcabalāni bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro. Kathañca, bhikkhave, bhikkhu pañca balāni bhāvento pañca balāni bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu saddhābalaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ, vīriyabalaṃ…pe… satibalaṃ… samādhibalaṃ… paññābalaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu pañca balāni bhāvento pañca balāni bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro’’ti. Dvādasamaṃ.

Gaṅgāpeyyālavaggo paṭhamo.

Tassuddānaṃ –

Cha pācīnato ninnā, cha ninnā ca samuddato;

Dvete cha dvādasa honti, vaggo tena pavuccatīti.

2. Appamādavaggo

Appamādavaggo vitthāretabbo.

Tassuddānaṃ –

Tathāgataṃ padaṃ kūṭaṃ, mūlaṃ sārena vassikaṃ;

Rājā candimasūriyā, vatthena dasamaṃ padanti.

Balakaraṇīyavaggo vitthāretabbo.

Tassuddānaṃ –

Balaṃ bījañca nāgo ca, rukkho kumbhena sūkiyā;

Ākāsena ca dve meghā, nāvā āgantukā nadīti.

Esanāvaggo vitthāretabbo.

Tassuddānaṃ –

Esanā vidhā āsavo, bhavo ca dukkhatā tisso;

Khilaṃ malañca nīgho ca, vedanā taṇhā tasinā cāti.

5. Oghavaggo

1-10. Oghādisuttadasakaṃ

749-758. ‘‘Pañcimāni , bhikkhave, uddhambhāgiyāni saṃyojanāni. Katamāni pañca? Rūparāgo, arūparāgo, māno, uddhaccaṃ, avijjā – imāni kho, bhikkhave, pañcuddhambhāgiyāni saṃyojanāni. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ uddhambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ abhiññāya pariññāya parikkhayāya pahānāya pañca balāni bhāvetabbāni. Katamāni pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu, saddhābalaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ, vīriyabalaṃ…pe… satibalaṃ…pe… samādhibalaṃ…pe… paññābalaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ uddhambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ abhiññāya pariññāya parikkhayāya pahānāya imāni pañca balāni bhāvetabbānī’’ti. (Evaṃ vitthāretabbā). Dasamaṃ.

Oghavaggo pañcamo.

Tassuddānaṃ –

Ogho yogo upādānaṃ, ganthā anusayena ca;

Kāmaguṇā nīvaraṇā, khandhā oruddhambhāgiyāti.

6. Gaṅgāpeyyālavaggo

1-12. Pācīnādisuttadvādasakaṃ

759-770. ‘‘Seyyathāpi , bhikkhave, gaṅgā nadī pācīnaninnā pācīnapoṇā pācīnapabbhārā ; evameva kho, bhikkhave, bhikkhu pañca balāni bhāvento pañca balāni bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro. Kathañca, bhikkhave, bhikkhu pañca balāni bhāvento pañca balāni bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu, saddhābalaṃ bhāveti rāgavinayapariyosānaṃ dosavinayapariyosānaṃ mohavinayapariyosānaṃ…pe… evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu pañca balāni bhāvento pañca balāni bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro’’ti. (Vitthāretabbā) dvādasamaṃ.

Gaṅgāpeyyālavaggo chaṭṭho.

Tassuddānaṃ –

Cha pācīnato ninnā, cha ninnā ca samuddato;

Dvete cha dvādasa honti, vaggo tena pavuccatīti.

Appamāda-balakaraṇīyavaggā vitthāretabbā.

9. Esanāvaggo

1-12. Esanādisuttadvādasakaṃ

792-802. Evaṃ esanāpāḷi vitthāretabbā – rāgavinayapariyosānaṃ dosavinayapariyosānaṃ mohavinayapariyosānaṃ.

Esanāvaggo navamo.

Tassuddānaṃ –

Esanā vidhā āsavo, bhavo ca dukkhatā tisso;

Khilaṃ malañca nīgho ca, vedanā taṇhā tasinā cāti.

10. Oghavaggo

1-10. Oghādisuttadasakaṃ

803-

6. 力相应
1. 恒河重说品
1-12. 力等十二经
705-716. "诸比丘,有这五种力。哪五种?信力、精进力、念力、定力、慧力 - 诸比丘,这就是五力。诸比丘,就像恒河向东流,向东倾斜,向东倾泻;同样地,诸比丘,比丘修习五力、多修五力,就会倾向涅槃,倾斜涅槃,倾泻涅槃。诸比丘,比丘如何修习五力、多修五力,而倾向涅槃,倾斜涅槃,倾泻涅槃?在此,诸比丘,比丘修习依止远离、依止离贪、依止灭尽、趋向舍离的信力,修习依止远离、依止离贪、依止灭尽、趋向舍离的精进力……念力……定力……慧力。诸比丘,比丘就是这样修习五力、多修五力,而倾向涅槃,倾斜涅槃,倾泻涅槃。"第十二。
恒河重说品第一。
其摘要:
六向东倾斜,六倾斜向海;
这两个六经,合为十二经,故称为一品。
2. 不放逸品
应详述不放逸品。
其摘要:
如来、足迹、屋顶、根本、心木、雨季;
国王、月亮和太阳、衣服为第十。
应详述力所作品。
其摘要:
力、种子和象、树、瓶子和针;
天空和两朵云、船、客人和河。
应详述寻求品。
其摘要:
寻求、种类、漏、有和三种苦;
荒秽、垢、灾难、受、渴爱和渴求。
5. 暴流品
1-10. 暴流等十经
749-758. "诸比丘,有这五种上分结。哪五种?色贪、无色贪、慢、掉举、无明 - 诸比丘,这就是五种上分结。诸比丘,为了完全了知、遍知、灭尽、断除这五种上分结,应当修习五力。哪五种?在此,诸比丘,比丘修习依止远离、依止离贪、依止灭尽、趋向舍离的信力,修习……精进力……念力……定力……慧力。诸比丘,为了完全了知、遍知、灭尽、断除这五种上分结,应当修习这五力。"(应如是详述)第十。
暴流品第五。
其摘要:
暴流、轭、取、系缚和随眠;
欲乐、盖、蕴、下分和上分。
6. 恒河重说品
1-12. 向东等十二经
759-770. "诸比丘,就像恒河向东流,向东倾斜,向东倾泻;同样地,诸比丘,比丘修习五力、多修五力,就会倾向涅槃,倾斜涅槃,倾泻涅槃。诸比丘,比丘如何修习五力、多修五力,而倾向涅槃,倾斜涅槃,倾泻涅槃?在此,诸比丘,比丘修习以调伏贪欲为终点、以调伏嗔恚为终点、以调伏愚痴为终点的信力……诸比丘,比丘就是这样修习五力、多修五力,而倾向涅槃,倾斜涅槃,倾泻涅槃。"(应详述)第十二。
恒河重说品第六。
其摘要:
六向东倾斜,六倾斜向海;
这两个六经,合为十二经,故称为一品。
应详述不放逸品和力所作品。
9. 寻求品
1-12. 寻求等十二经
792-802. 应如是详述寻求经文 - 以调伏贪欲为终点、以调伏嗔恚为终点、以调伏愚痴为终点。
寻求品第九。
其摘要:
寻求、种类、漏、有和三种苦;
荒秽、垢、灾难、受、渴爱和渴求。
10. 暴流品
1-10. 暴流等十经
803-

812. ‘‘Pañcimāni , bhikkhave, uddhambhāgiyāni saṃyojanāni. Katamāni pañca? Rūparāgo, arūparāgo, māno, uddhaccaṃ avijjā – imāni kho, bhikkhave, pañcuddhambhāgiyāni saṃyojanāni. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ uddhambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ abhiññāya pariññāya parikkhayāya pahānāya pañca balāni bhāvetabbāni. Katamāni pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu saddhābalaṃ bhāveti…pe… paññābalaṃ bhāveti rāgavinayapariyosānaṃ dosavinayapariyosānaṃ mohavinayapariyosānaṃ. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ uddhambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ abhiññāya pariññāya parikkhayāya pahānāya imāni pañca balāni bhāvetabbānī’’ti. Dasamaṃ.

Oghavaggo dasamo.

Tassuddānaṃ –

Ogho yogo upādānaṃ, ganthā anusayena ca;

Kāmaguṇā nīvaraṇā, khandhā oruddhambhāgiyāti.


803-812. "诸比丘，有这五种上分结。哪五种？色贪、无色贪、慢、掉举、无明 - 诸比丘，这就是五种上分结。诸比丘，为了完全了知、遍知、灭尽、断除这五种上分结，应当修习五力。哪五种？在此，诸比丘，比丘修习信力……修习慧力，以调伏贪欲为终点、以调伏嗔恚为终点、以调伏愚痴为终点。诸比丘，为了完全了知、遍知、灭尽、断除这五种上分结，应当修习这五力。"第十。
暴流品第十。
其摘要：
暴流、轭、取、系缚和随眠；
欲乐、盖、蕴、下分和上分。



Balasaṃyuttaṃ chaṭṭhaṃ.

力相应第六。

